Na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) bol 12. apríl v roku
1968 vyhlásený za Svetový deň letectva a kozmonautiky a Valné
zhromaždenie OSN v roku 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň
letu človeka do vesmíru.
Prvým človekom vo vesmíre sa stal 12. apríla 1961 dôstojník sovietskeho
armádneho letectva, 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin. Na kozmickej lodi
Vostok-1 obletel Zem vo výške 302 kilometrov pri rýchlosti okolo 28.000
tisíc kilometrov za hodinu.
S kozmickou loďou Vostok sa zoznámil Gagarin desať mesiacov pred
samotným štartom. V lete 1960 spoznal hlavný konštruktér sovietskych
kozmických lodí Sergej Koroľov šesticu vyvolených, z ktorej sa mal jeden
zúčastniť na historickom lete do vesmíru. Bol medzi ňou aj Jurij
Gagarin, ktorý odvtedy nazýval Koroľova svojim "kozmickým otcom".
Šestica vzišla z celkového počtu 3461 letcov, ktorí prešli náročnými
skúškami a testami, pričom kandidáti museli spĺňať aj špecifické
kritériá. Keďže kabína kozmickej lode bola malá, letci nemohli mať viac
ako 175 centimetrov, mohli vážiť maximálne 72 kilogramov, a navyše
museli byť vo veku od 25 do 30 rokov.
Vedúci sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov kládol veľký dôraz
aj na čestnosť budúcich kozmonautov. V poslednej fáze prípravy sa
šiestich letcov opýtal, či sú pripravení na splnenie úlohy. Piati
odpovedali, že sú pripravení, ale iba Gagarin odpovedal: "Od rána ma bolí hlava, ale som pripravený!"
Až potom im Koroľov objasnil, že ráno im dali preparát, od ktorého ich
bude bolieť hlava a teda všetci šiesti sa necítili dobre, avšak pravdu
povedal len Gagarin. O tom, že do kozmu poletí ako prvý človek na svete
sa dozvedel 23. marca 1961, náhradníkom sa stal German Titov.
V pretekoch medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom pri dobíjaní
vesmíru sa hlavný sovietsky raketový inžinier Koroľov ponáhľal, lebo sa
objavili informácie, že 20. apríla 1961 chcú vyslať svojho človeka do
kozmu Američania. Preto sa štart plánoval medzi 11. až 17. aprílom 1961.
Z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou
Sovietskeho zväzu, vyštartovala kozmická loď s Jurijom Gagarinom na
palube 12. apríla 1961 o 9.07 h moskovského času (7.07 h SEČ). Sergej
Koroľov vydal pokyn: "Vzlet!", na čo Jurij Gagarin odpovedal dnes už legendárnou frázou "Pojechali!" ("Ideme!").
"Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa
gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od
štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou," opísal
štart Jurij Gagarin. Na obežnej dráhe Zeme sa človek ocitol po prvý raz
o 9.18 h moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad
z kozmickej lode a radostne zakričal: "Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!" Maximálnu výšku 327 kilometrov dosiahla loď v 57. minúte letu.
Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach
pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels
v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal
najpopulárnejší človek planéty.
Najobľúbenejší hrdina Rusov 20. storočia zahynul tragicky 27. marca 1968
počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny
Novoselovo vo Vladimirskej oblasti. Okolnosti tragédie zostávali dlhé
roky utajované. Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil,
že v tesnej vzdialenosti - 10 až 15 metrov - od lietadla s Gagarinom
a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom preletela bez povolenia
stíhačka SU-15. Tá prevrátila lietadlo s Gagarinom, ktoré padlo do
vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem v rýchlosti okolo 700
kilometrov za hodinu.
Túto verziu potvrdil v roku 2018 aj člen vládnej komisie pre objasnenie
príčin havárie Arsenij Mironov. Pre agentúru TASS povedal, že tragédiu
spôsobil chybný povel zo zeme. Keď Jurij Gagarin hlásil riadeniu letov,
že svoju úlohu splnil a požiadal pokojným hlasom o návrat, riadiaci
lietania povedal: "Povoľujem!". Ak by však zaznelo: "Povoľujem, bez klesania!" k tragédii nemuselo dôjsť.